O tom, že z balenia sa starne (Sándor Márai)

Autor: Katarína Korcsoková | 18.10.2013 o 18:47 | (upravené 19.10.2013 o 11:55) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

Nedávno som na služobnej ceste do Košíc objavila Sándora Máraia. Možno preto, že sú jeho mestom (teda jedným z nich :)), možno preto, že pri dlhej ceste má človek veľa príležitosti na rozhovor. Tak či onak, zamilovala som sa do tohto človeka. Zaujal ma spôsob, akým sa jeho oči dívajú na svet i to, ako vie slovami vykresliť celú krásu toho, čo vidí. Občas všetky farby a inokedy len kontúry, ktoré si možno vyfarbiť vlastnými pastelkami. Do týždňa som si kúpila rovno 2 jeho knižky a už sa teším, ako si dnes vyzdvihnem ďalšie 3. :) Čítam práve druhú, Knihu byliniek. Malá, ale plná vôní a chutí. Myšlienok a postrehov, ktoré za svoj cestovateľský život spozoroval. Táto kniha sa skutočne podobá koreničke s bylinkami rôzneho druhu, ktoré podčiarkujú každé sústo, variť však musí kuchár sám. A je len na ňom, akú to v konečnom dôsledku bude mať chuť.  Dnes mi najviac zachutila táto, jesenná, bylinka:

O tom, že z balenia sa starne

Cestuj, ale s malou batožinou. Cestuj, ale ani na chvíľu nezabúdaj, že cestovateľovi sa nikde nedostane naozajstného spočinutia. Netráv veľa času chystaním svojej batožiny, nevleč na cesty zbytočné predmety. Z balenia sa starne.

Z drobných, nepodstatných úloh života sa starne najzákernejšie. Príkladov je mnoho: piplanie sa, zbytočné komplikovanie všedných úkonov, mrzutosti s odtrhnutými gombíkmi, starosti s listami, ktoré si neodoslal včas, balenie, keď si na cestách. Človek starne nielen dramaticky, s vejúcimi bielymi kaderami a vápenatejúcimi žilami. Predčasne starneš aj vtedy, keď sa ti už po týždni špinavá bielizeň nezmestí do batožiny, hoci pred týždňom, ešte vyžehlená, sa tam nádherne zmestila. Cestuj ľahko ako vtáci. Takto ďalej zájdeš a ostaneš mladý.“

Je jeseň a tá sa akosi podvedome spája so starnutím. A občas vďaka nej starneme i my. Dni sú kratšie, slnka je menej a ráno často málo energie. Posledné dni som i ja bola akási staršia. Každý deň som si pribaľovala ďalšie a ďalšie zbytočnosti, nepodstatné drobnosti, hoci sa mi už dávno nezmetili do batožiny. Dlho som si nenašla chvíľu na to, aby som sa pozrela, či ich vôbec potrebujem, či sú pre mňa naozaj také podstatné. Nestarnime predčasne. Vyprázdnime svoju tašku skôr, než ju už nedokážeme uniesť. Možno zistíme, že väčšina z tých ťažkých vecí ani nie je taká dôležitá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

KOMENTÁRE

Keď sa z nájomného vraha stane Superstar

Scény pri prepustení Kajínka pripomínali skôr rockový koncert.

KOMENTÁRE

Manchester: ako obmedziť dodávky kyslíka islamskému teroru

Svet niekdy nebol bezpečné miesto.


Už ste čítali?