Húf ľudí uponáhľano vystupuje. Nie je moja, tak zostávam stáť a čakám. Posledný pán zastane a skloní sa. Zaujala ho. Berie ju do rúk a rozlomí na polovicu. Usmieva sa. Polovičku si vloží do úst a druhú do vrecka. Dívam sa za ním a myslím na výraz v jeho tvári. Som rada, keď môžem niekomu spríjemniť deň.
Krátky príbeh o žuvačke.
Je sedem hodín, idem domov z práce, stojím na zastávke a čakám na električku. Je teplo a mám sucho v hrdle. Dostanem chuť na žuvačku. Vytiahnem balíček z kabelky, jedna sa mi však vyšmykne a spadne na zem. Skôr, ako ju stihnem zdvihnút a dať do koša, prichádza električka.