Krátky príbeh o žuvačke.

Autor: Katarína Korcsoková | 30.6.2012 o 10:35 | (upravené 30.6.2012 o 11:12) Karma článku: 2,53 | Prečítané:  235x

Je sedem hodín, idem domov z práce, stojím na zastávke a čakám na električku. Je teplo a mám sucho v hrdle. Dostanem chuť na žuvačku. Vytiahnem balíček z kabelky,  jedna sa mi však vyšmykne a spadne na zem. Skôr, ako ju stihnem zdvihnút a dať do koša, prichádza električka.

 

Húf ľudí uponáhľano vystupuje. Nie je moja, tak zostávam stáť a čakám. Posledný pán zastane a skloní sa. Zaujala ho. Berie ju do rúk a rozlomí na polovicu. Usmieva sa. Polovičku si vloží do úst a druhú do vrecka. Dívam sa za ním a myslím na výraz v jeho tvári. Som rada, keď môžem niekomu spríjemniť deň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?